RUM, RHUM, RON (1)

Alkoholický nápoj, vyrábaný z cukrovej trstiny, si v porevolučných časoch získal a naďalej stále získava svojich skalných konzumentov a propagátorov.

Naši predkovia boli o rumové zážitky ochudobnení z dôvodu izolácie krajín od západného sveta, a preto sa preferoval alkohol iných značiek a kvalít. Rum sa do nášho povedomia dostal ako určitá náhrada, napodobenina originálu vyrábaného z cukrovej trstiny. Dostať sa k zahraničnému rumu bola skôr veľká náhoda, hoci občas sa k niečomu kubánskemu mohli dopracovať aj bežní spotrebitelia. V porevolučnom období sa situácia s rumom výrazne, ale pozvoľna zmenila. Dnešný rumový priestor je, naopak, neuveriteľne pestrý a kto raz rumu „privonia“, zamiluje si ho hlavne pre jeho originalitu, pestrosť chutí, vôní, farieb a zážitkov.

História rumu je dlhá a pestrá. Príbeh sa začal veľmi nenápadne, a to cukrovou trstinou. Táto sladká tráva, ktorej sa darí v tropickom a subtropickom podnebí, sa do pozornosti ľudí dostala už v dávnych časoch pred Kristom. Začala sa pestovať v krajinách ako Indonézia, Papua Nová Guinea, India, Čína a Filipíny. Vďaka obchodníkom a moreplavcom sa neskôr dostáva na Blízky východ, ale aj do severnej Afriky a odtiaľ na Sicíliu a Kanárske ostrovy. Do Ameriky sa cukrová trstina dostala vďaka Krištofovi Kolumbovi pri jeho druhej plavbe do Karibiku. Predpokladá sa, že v Novom svete sa prvotne začala pestovať v Dominikánskej republike a na Haiti (ostrov Hispaniola), neskôr v celom Karibiku a na ďalších tropických ostrovoch. To, že nevyhnutnou podmienkou na pestovanie cukrovej trstiny je teplo a vlhko, predurčilo tieto krajiny k formovaniu jej ďalšieho využitia.

Rum – je alkohol vyrobený kvasením a následne destiláciou melasy z cukrovej trstiny alebo šťavy z cukrovej trstiny. Destilát, číra kvapalina, zvyčajne dozrieva v dubových sudoch. Väčšina rumov sa vyrába v Karibiku, v Strednej a Južnej Amerike, ale aj v iných krajinách produkujúcich cukor, ako sú Filipíny a Taiwan.

Už starí Indovia a Číňania vedeli spracovaním cukrovej trstiny vyextrahovať sladidlo. Tento proces sa dlhým vývojom zmenil v koloniálnych časoch na cielené vysádzanie plantáží cukrovej trstiny. Cukor ako sladidlo sa stal bielym zlatom a zažil veľmi dlhé obdobie výnosného obchodu po celom svete. A opäť to bola náhoda, ktorá zariadila, že sa ľudia pri výrobe cukru začali zaoberať myšlienkou, ako zvýšiť ziskovosť pri jeho produkcii. Zistili, že melasu, čo je druhotný produkt pri spracovaní cukru, je možné kvasiť, výsledkom čoho vzniklo akési sladké cukrové víno. Odtiaľ bol už iba krok k ďalším experimentom s destilovaním a prvé rumy boli na svete. Samozrejme, tieto prvopočiatky by sa s dnešnými destilátmi len veľmi ťažko porovnávali, nakoľko takto vyrobený rum bol ostrý, zapáchajúci a horký. Preto si vyslúžil aj pomenovanie „Ohnivá voda“. Španieli rum pomenovali Brebaje, Portugalčania Cachaca, Francúzi Eau de Vie a Angličania Kill Devil alebo Rumbullion.

Z Nového sveta sa rum námornými cestami dostal aj na starý kontinent, kde sa postupne zdokonaľovali procesy a metódy destilácie. Práve v tých časoch si rum vyslúžil povesť typického alkoholu námorníkov, ale hlavne pirátov a korzárov. Asi najviac preslávil rum pirát Henry Morgan, najznámejší, najzhýralejší, najobávanejší postrach Karibiku. O významné rozšírenie rumu sa postaralo aj Britské kráľovské námorníctvo. Práve Briti, ktorí mali na Jamajke vojenskú základňu, objavili nápoj, ktorý sa pil na francúzskych lodiach. Nekazil sa ako voda a pivo počas dlhých plavieb. Okrem toho udržiaval námorníkov vo veľmi dobrej nálade. Z tohto dôvodu sa admirál britského námorníctva v Karibiku William Penn v roku 1655 rozhodol, že námorníkom bude prideľovať pravidelne rum. Neskôr, v roku 1731, sa stal prídel rumu dokonca súčasťou stanov Britského kráľovského námorníctva.

V prvopočiatkoch sa rum vyrábal výhradne z melasy. Dôvodom bola skutočnosť, že sa melasa dala dlhodobo skladovať. Destilovať sa mohla počas celého roka. Aj dnes sa melasovým rumom hovorí, že sú to tzv. tradičné rumy. Začiatkom 20. storočia sa začali postupne rumy vyrábať aj z čerstvej cukrovej trstinovej šťavy. Pod tento trend sa podpísalo aj zníženie cien cukru z repy a následný výrazný pokles produkcie cukrovej trstiny. Takto vyrobený rum sa označoval ako poľnohospodársky rum alebo Rhum agricole a postupne získaval zastúpenie v rozrastajúcej sa rumovej rodine.

Rum počas stáročí prešiel úžasnú cestu. V súčasnosti sa odhaduje, že existuje viac ako 16 000 druhov tohto nápoja. História, pestrosť chutí a vôní, rôzne receptúry a spôsoby výroby, to všetko k rumu neodmysliteľne patrí. Rum si najlepšie vychutnáte s kvalitnou cigarou, čokoládou a priateľmi…

(lat. Saccharum officinarum) je viacročná bylina s listami dlhšími ako dva metre. Pestuje sa predovšetkým pre vysoký obsah cukru. Plné steblá, vysoké dva až štyri metre, sú dva až osem centimetrov hrubé. Dreň je bohatá na sacharózu, fruktózu a glukózu, ale obsahuje aj tuk, organické kyseliny, pektín, škrob a ďalšie zložky. Rastlina pochádza z Novej Guiney. Podľa historických prameňov ju najskôr začali pestovať v Indii. Odtiaľ sa šírila všetkými smermi. Je to totiž najvýznamnejšia kultúrna tráva. Pestuje sa v teplých oblastiach celého sveta, napríklad na Kube, Jáve, v juhovýchodnej Ázii, Egypte, ale aj na južnom pobreží Španielska. Z rozdrvených stebiel sa lisuje šťava, z ktorej sa získava surový cukor hnedej farby. Rafináciou sa z neho vyrába čistá sacharóza (trstinový cukor). Z odpadného sirupu (melasy) sa kvasením a destiláciou vyrába rum. Zo zvyškov stebiel sa zasa vyrába papier, lepenka a izolačný materiál. Odpad slúži ako palivo.